Z najstarších dejín Uňatína
Na základe bohatých archeologických nálezísk v Honte môžeme predpokladať, že v blízkom i vzdialenejšom okolí Uňatína začalo osídľovanie človekom už v predhistorickom období (paleloit 600 000 – 500 000 pred Kr.). Osídľovanie Hontu potom pokračuje aj v mladšej dobe kamennej. Z mladšej doby bronzovej archeológovia objavili už aj popolnicové polia a celé sídliská. Doba slovanská pre ktorú je charakteristický príchod Slovanov na územie Slovenska a budovanie slovanských hradísk. Hont začínajú Slovania osídľovať už asi od polovice 6. storočia. Predovšetkým v južnej časti Hontu na úrodných terasách rieky Ipľa a Krupinice. Známy historik Gejza Balaša vo svojej publikácií načrtáva mapu osídlenia z tohto obdobia, na ktorej zakresľuje Uňatín, ktorý sa pôvodne nachádzal pri rieke Krupinici, čo znamená, že išlo pravdepodobne o Pomag (najstaršia časť chotára). O pôvodnom a najstaršom slovanskom osídlení obyvateľstva svedčia aj vykopávky v uňatínskom chotári. V 15. storočí Bakács v diele Hont Vermegye spomína aj stredný „Pomath“. Kde sa nachádzal, doposiaľ nie je zistené. Neskoršie v období tureckých nájazdov a po ich skončení Dolný a Stredný Pomag zanikli a zachovali sa po nich len sídliskové stopy. Jediné sídlo obyvateľstva zostalo potom v Hornom Pomagu, kde sa teraz nachádza dnešný Uňatín.
Prvá písomná zmienka
Roku 1135 panovník Bello II. Potvrdzuje Bzovíckemu kláštoru právo na užívanie majetkov udelených mu jeho zakladateľom županom Lampertom z rodu Hunt Poznan. Podľa maďarského historika Bakácsa sa v texte listiny bzovíckeho panstva pri ohraničovaní chotára uvádza popri Brechu (Briač) aj veľký hraničný bod Pomag (Uňatín), ktorý vedie k rieke Krupinica. Druhá najstaršia zmienka o Pomagu napísaná v latinčine sa nachádza v obnovenej listine krupinských mestských výsad z r. 1244. Z tejto listiny sa dozvedáme, že krá+ Belo IV. V r. 1244 obnovuje pôvodné privilégia mesta Krupiny z r. 1238. A na rozšírenie chotára daroval Krupinčanom majetok Pomag.
Uňatín v stredoveku
Od začiatku 14. storočia Uňatín je administratívne začlenený do Hontianskej stolice a Bzovíckeho slúžnovského okresu. Neskoršie obec patrila Bzovíckemu prepošstvu – premonštrátskemu kláštoru i jeho panstvu. Väčšinu pôdy v uňatínskom chotári vlastnili viaceré zemepánske rodiny. O dôležitosti obce svedčí prvý mlyn, ktorý bol postavený na rieke Krupinici a majetkovo patril k Premoštrátskemu kláštoru v Bzovíku. V prvej polovici 15. storočia Uňatín už bol plne organizovanou obcou na čele s richtárom. V r. 1471 v Uňatíne už existoval aj prvý kostol. Neskoršie, možno v období tureckých nájazdov zanikol. V r. 1493 si Uňatínčania postavili i druhý mlyn patriaci Bzovíckemu kláštoru.
